Nekalé obchodné praktiky škodia výrobcom potravín aj spotrebiteľom (Ad: Vojna bez víťaza)

Autor: Michal Feik | 17.2.2019 o 17:00 | Karma článku: 1,14 | Prečítané:  509x

Analytik INESS-u Martin Vlachynský prezentoval svoj teoretický pohľad na fungovanie trhu s potravinami. V praxi je to ale inak.

Národná rada začiatkom februára schválila Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Podľa môjho názoru ide o jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý zásadným spôsobom pomôže poľnohospodárom aj potravinárom. Analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v komentári "Vojna bez víťaza" tvrdí, že zákon ublíži všetkým. Menuje viacero nekalých obchodných praktík, ktoré sú podľa neho v poriadku. Dokonca obhajuje právo obchodníkov nakupovať potraviny pod výrobné náklady farmárov.

V prvom rade chcem poukázať na to, že zákon nie je namierený len proti nepoctivým obchodníkom ako mylne uvádza analytik. Legislatíva sa snaží nastaviť vyvážené a férové vzťahy v celej potravinovej vertikále. Teda od poľnohospodára cez spracovateľa až po obchodníka. Nekalé obchodné praktiky totiž nemusí uplatňovať len obchodník voči potravinárovi, ale napríklad aj spracovateľ voči farmárovi. Ako príklad môže poslúžiť obchodovanie s mliekom. Farmy, žiaľ, dlhodobo predávajú surové kravské mlieko pod výrobné náklady. Kým chovatelia dojníc sú nútení z ekonomických dôvodov likvidovať chovy, analytik Vlachynský to zrejme za problém nepovažuje.

Zmienený komentár „od zeleného stola“ kritizuje schválený zákon, ale úplne opomenul niečo, čo sa nazýva aplikačná prax. Zmenu zastaraného zákona totiž iniciovali práve potravinári a poľnohospodári, ktorí sa o nekalé obchodné praktiky "potkýnajú" dlhé roky. Veľkí hráči (predovšetkým obchodné reťazce) doteraz natoľko zneužívali svoju dominantnú silu, že dodávateľov potravín doslova vykosťovali. Nastolili také podmienky, že skrachovali stovky slovenských poľnohospodárov a potravinárov. A tí čo vydržali, sa museli skladať reťazcom na narodeninové oslavy, nové regály či redizajn predajne. Áno, aj takéto absurdity žiadali reťazce od dodávateľov. Ale to, že nikto o tom nahlas nehovorí, neznamená, že problém neexistuje. Stačí totiž len mierna kritika a dodávateľ je okamžite „vylistovaný“ zo zoznamu dodávateľov. A tak v atmosfére strachu radšej sklonia hlavu.

Čo sú to vlastne neprimerané podmienky v obchode s potravinami? Sú to napríklad neúmerne dlhé splatnosti faktúr, skryté poplatky, vydieranie cez rôzne zbytočné služby, nútené objednávky letákov, platby za zaradenie do registra dodávateľov, nepotrebné certifikáty a ďalšie desiatky praktík. Všetky tieto praktiky v konečnom dôsledku zvyšujú dodávateľovi náklady a ukrajujú z profitu. Na mzdy, investície, či kvalitné suroviny už potom neostávajú peniaze. Na faktúre síce máte oficiálne uvedenú jednotkovú cenu za výrobok, ktorá sa javí ako výhodná, ale po aplikácii množstva dodatočných požiadaviek obchodníka zrazu zistíte, že ste v strate. Celý zoznam neprimeraných podmienok si môžete prečítať tu.

Analytik INESS-u tvrdí, že "zákon zakazuje mnoho činností, ktoré sú úplne štandardné, očakávateľné a výhodné pre obe strany," a uvádza niekoľko príkladov, v ktorých sa snaží potvrdiť svoju teoretickú hypotézu. Lenže tu je práve kameň úrazu. Keďže súčasťou obchodného vzťahu sú dve strany, z ktorých jedna je v zjavne v silnejšom postavení, tu nemôže byť reč ani o výhodnosti ani o dobrovoľnosti. V realite sú len dve možnosti: Buď akceptujete (tvrdé) podmienky väčšinou jednostranne a bez diskusie predložené obchodníkom alebo dodávať nebudete. Pred bránami čaká množstvo poľských, českých, holandských, španielskych či iných dodávateľov, ktorí vás radi nahradia. Výsledkom toho je, že naši dodávatelia za takýchto nevýhodných podmienok do niektorých reťazcov jednoducho dodávať nechcú. Ako príklad poslúži nemenovaný maloobchodný reťazec, kde je podiel slovenských potravín mizerných 16%.

Martin Vlachynský sa vo svojej teoretickej úvahe veľmi mýli ak si myslí, že zákon ublíži všetkým. Ak by totiž trh s potravinami riadne fungoval, netreba legislatívnu úpravu. Ale nefunguje. A nielen u nás. Ide o problém, s ktorým sa borí väčšina krajín Európskej únie. Aj preto Európska komisia (na podnet slovenského predsedníctva v Rade EÚ) nachystala celoeurópsku reguláciu nekalých obchodných praktík (unfair trade practises).

Totiž, nečestné praktiky majú nielen negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo, ale pocítiť to môžu i spotrebitelia. Tým, že výrobcovia potravín čelia pravidelnému tlaku zo strany predajcov na znižovanie cien, sú nútení siahať po lacnejších a menej kvalitných surovinách. Poctivé potraviny nahrádzajú menej kvalitnými náhradami plných rôznych syntetických aditív, konzervantov či umelých farbív.

Myslím si, že žiadny poctivý obchodník nemôže mať s týmto zákonom problém. Cieľom legislatívnej úpravy sú obojstranne vyvážené a férové podmienky pre všetkých zúčastnených. Nielen pre tých najsilnejších.

(Autor pracuje na Odbore komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Správa o stave republiky: Vládnu nám Fekišovce (píše Samo Marec)

Mali plné ústa rečí o boji proti papalášom, ale pri prvej príležitosti sa sami papalášmi stali.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Čas na zadné dvierka

Právny štát sa odkladá. Poľsko a Maďarsko zrejme prinútia Úniu k ústupu.


Už ste čítali?