Nadnárodné koncerny spravili z východných trhov akýsi „smetný kôš“ Európy. Kvalita, ktorú by si nemeckí, belgickí alebo rakúski spotrebitelia určite nekúpili, sa stala na Slovensku, v Čechách, ale aj Maďarsku, Rumunsku či Bulharsku štandardom. V drzom domnení, že my skonzumujeme čokoľvek. Dlho to bola pravda. Stredo a východoeurópski spotrebitelia nedisponovali (a ešte stále nedisponujú) takou kúpnou silou ako v Západnej Európe.
Časy sa ale menia. Našim spotrebiteľom prestalo vyhovovať, že si z nich producenti potravín, ale aj drogistického tovaru robia dobrý deň.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vo februári tohto roku zverejnila výsledky testov potravín v certifikovaných laboratóriách. Takmer u polovice testovaných výrobkov laboratórne sa potvrdilo, že v Rakúsku sú rovnaké potraviny nadnárodných výrobcov kvalitnejšie ako tie, čo sa predávajú na Slovensku.
Reakcie výrobcov nenechali na seba dlho čakať. Argumentovali hlavne rôznymi regionálnymi chuťami. Prvý sa ohradil reťazec Lidl. Podľa nich ministerstvo v prípade šunky porovnávalo rôzne výrobky. Ak je to naozaj tak, aký zmysel má takmer identický obal a malilinké písmenká? Tie síce uvádzajú výrazne nižší podiel mäsa, ale reálne uvádzajú spotrebiteľa do omylu, že kupuje ten istý výrobok ako v Rakúsku. Pri ementáli a mozarelle argumentoval Lidl tým, že ich vyrábajú v Rakúsku a na Slovensku rozdielni dodávatelia, pričom každý z nich využíva iný a pre seba typický technologický postup. A presne o to ide. Uvádzanie spotrebiteľov do omylu nie je náhoda, ale úmysel.
Ďalším v poradí bol rakúsky výrobca oplátok Manner. Ten síce deklaruje rovnaké zloženie výrobku, ale ako je potom možné, že chutia v dvoch rozdielnych krajinách inak? Odpoveď je jednoduchá. Je rozdiel medzi kakaom a kakaom. A nie je jedno, aké oriešky alebo tuky sa použijú. Ešte drzejšie reagoval nemecký výrobca rybích prstov Iglo. Rázne odmietli dvojakú kvalitu svojich produktov, ale zároveň priznali, že podiel mäsa je rôzny. Napriek identickému obalu. Vo výrobku predávanom v SR bolo deklarovaných 58%, vo výrobku v Rakúsku 65%.
Najčastejším argumentom nadnárodných výrobcov sú špecifické regionálne chute. Pochybujem však, že slovenskí spotebitelia požadujú menší podiel mäsa, menej kakaovej hmoty či prítomnosť rôznych aditív – éčok, konzervantov, sladidiel či farbív. Azda najsmiešnejšie tento argument o regionálnych chutiach vyznieva u sladených nápojov ako Clever či Coca-Cola. To si naozaj myslíte, že používanie glukózovo-fruktózového sirupu (namiesto cukru) je v našich končinách regionálnym špecifikom? Spýtajte sa babičky, ona určite na izoglukózu nedá pri pečení koláčov dopustiť!
Do boja proti dvojakej kvalite potravín vyrazil aj český minister poľnohospodárstva Marian Jurečka. Výsledky testov u susedov potvrdili zistenia na Slovensku. Český minister zašiel ešte ďalej. Dal otestovať aj drogistický tovar. A výsledky boli šokujúce. Prací prášok Persil v Maďarsku, na Slovensku a v Česku je obsahuje podiel aktívnej látky na dávku prania približne 9,5 gramu, kým v Nemecku a v Rakúsku okolo 11,3 gramu! Kliniec do rakvy ale zabil výrobca Persilu, spoločnosť Henkel. „Existujú regióny, v ktorých spotrebitelia perú pri nižších teplotách, tiež sa líšia zloženia škvŕn, kvôli ktorým je iné zloženie," nechala sa počuť hovorkyňa firmy Zuzana Ozanová.
Presne tak! Rakúšania a Nemci majú úplne iné blato, agresívnejší olej, väčší prach a zásadne iným spôsobom sa potia. Preto ich pracie prášky musia byť účinnejšie! Takže pozor, nie je jedno, či sa vaše deti hrajú v na ihrisku v Hainburgu alebo v Petržalke.
Nastal čas, aby nadnárodní výrobcovia prestali robiť zo strednej Európy sklad menej kvalitného tovaru. Pritom cena u nás je porovnateľná, alebo dokonca vyššia! Doteraz si mysleli, že naši spotrebitelia kúpia čokoľvek. To sa však mení. Výrobcovia Coca-Coly, Persilu alebo rybích prstov Iglo si stále myslia, že môžu klamať nielen v predajniach, ale aj v médiách. Niektorí výrobcovia už ale pochopili, že tadiaľto cesta nevedie. Čokoláda Milka alebo sušienky Bahlsen sú už rovnaké v celej Európe.
Riešenie existuje. My, spotrebitelia, máme oveľa väčšiu moc, ako si myslíme. Stačí „klamlivý“ výrobok nekúpiť.
Autor pracuje na odbore komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
facebook.com/minagri.sr
www.minagri.sk
