Južné Tirolsko: Inšpirácia v turizme aj v doprave

Autor: Michal Feik | 13.4.2015 o 9:09 | Karma článku: 5,52 | Prečítané:  1364x

Porovnávať Južné Tirolsko s Bratislavským krajom je možno šialené, ale prečo nie? Aj tento región sa kedysi boril so skromným turizmom a všadeprítomným automobilizmom.

Južné Tirolsko je regiónom mnohých podôb - má pestrú krajinu skladajúcu sa z alpských lúk a hôr, viníc, či jazier. Je to krajina neobyčajnej krásy, histórie, kultúry a tradícií. Nechýba dobré víno a kulinárske špeciality. Zároveň je to miesto, ktoré sa vyznačuje vysokou kvalitou života a sociálnej rovnováhy. Na prvý pohľad sa možno zdá nezmyselné porovnávať tento región so Slovenskom alebo s Bratislavou. Nemusíme ísť ale ani tak ďaleko do histórie, aby sme našli niekoľko paralel. Predovšetkým je to turizmus a doprava. Aj Južné Tirolsko sa kedysi borilo s nízkym počtom turistov a vysokou mierou automobilizmu.

Cestovný ruch

Začnime turizmom, ktorý je u nás na Slovensku stále tak neuveriteľne podceňovaný. Južné Tirolsko má približne pol milióna obyvateľov. Počtom obyvateľov je teda len o niečo väčšie ako Bratislava. Kým v roku 1970 tam prišlo na návštevu len približne 500 tisíc turistov, už v roku 2007 to bolo viac ako 5 miliónov. Ešte šokujúcejšie je číslo viac ako 27 miliónov prenocovaní ročne. Pre porovnanie, Bratislavu navštívilo v roku 2013 necelý milión turistov s približne dvomi miliónmi prenocovaní.

Ekonomická výkonnosť regiónu sa vyznačuje plnou zamestnanosťou (2,6%). HDP na obyvateľa je vyššie ako priemer EÚ a zaznamenáva ročný nárast 2,3%. Podiel cestovného ruchu v Južnom Tirolsku sa zvýšil z menej ako 5% HDP v roku 1970 na 12% v roku 2007. Približne 30 tisíc ľudí je zamestnaných v odvetví cestovného ruchu, čo predstavuje viac ako 12% z celkového počtu zamestnaných v Južnom Tirolsku. Kde teda robíme chybu u nás? 

Cyklodoprava

Bolzano je hlavným mestom autonómnej oblasti Južného Tirolska a zároveň aj jeho najväčším mestom s populáciou asi 100 tisíc obyvateľov. Mesto sa v minulosti muselo potýkať so silným znečistením ovzdušia. Čoskoro politici začali uvažovať nad alternatívou voči motoristickej doprave a začali jazdiť na bicykli. Po dlhých politických diskusiách uzavretú železničnú trať nahradil cyklistický chodník. Nová cyklotrasa prilákala veľa cyklistov, ktorí zrazu mohli cestovať rýchlo do svojho miesta určenia, bez toho by sa obťažovali používaním motorizovanej dopravy.

Množstvo cyklistov, ktorí používali novú cyklistickú "diaľnicu", čoskoro dosiahlo kritické množstvo, čo vyvolalo tlak v prospech ďalších cyklistických riešení. V dôsledku toho mestská rada vypracovala v roku 1999 strategický plán pre oblasť cyklodopravy. Analýza dopravy poukázala na viacero problémov, ktoré sa nijako nelíšia od tých, s ktorými sa aj dnes potýkame v slovenských mestách (vrátane Bratislavy). Ukázalo sa, že politika mobility mesta bola príliš zameraná na autá, prakticky nikto nevenoval čas dlhému (zbytočnému) času cestovania, chýbali regionálne dopravné riešenia, cyklistická a cykloturistická infraštruktúra bola mizerná.

Vedenie mesta sa preto rozhodlo rázne zakročiť. Výsledkom tejto snahy je fakt, že v roku 2012 podiel cyklistickej dopravy dosiahol 29% na celkovej deľbe prepravnej práce. Tento úspech je výsledkom rokov investícií do infraštruktúry, dobrého značenia a silnej marketingovej a komunikačnej kampane.

A naozaj. V stotisícovom meste jazdia na bicykli všetky vekové generácie. Tisíce zaparkovaných áut nahradili bicykle, ktoré zaberú oveľa menej priestoru, neznečisťujú ovzdušie, neprodukujú hluk. Ulice sú oveľa bezpečnejšie a už na prvý pohľad komfortnejšie.

Bus pruhy a parkovanie

Nie je to len cyklistická doprava, ktorú sa rozhodli v Južnom Tirolsku preferovať. Bez podpory verejnej dopravy by sa problémy s kolónami, hlukom a exhalátmi nepodarilo vyriešiť. A tak vo viacerých mestách aj mestečkách nájdete úplne bežne vyhradené pruhy pre autobusy a taxíky. Čo je zaujímavé, Taliani vôbec neváhali z pôvodne trojpruhovej cestnej komunikácie vyhradiť jeden pruh v smere do meste výlučne pre verejnú dopravu. Koľko protestov sme zaznamenali v roku 2012, keď sme v Bratislave navrhli vyhradiť jeden jazdný pruh na Štefánikovej ulici alebo na Gagarinovej vyhradiť hromadnej doprave? Pritom obidve zmienené ulice majú na rozdiel od talianskych mestečiek štyri pruhy.

V tirolských mestečkách Bolzano, Merano, Klausen alebo Brixen vládne poriadok aj v parkovaní. Žiadne parkovanie na chodníkoch, na tráve či v križovatkách (narozdiel od Bratislavy). Je to aj (a najmä) vďaka tomu, že miestni obyvatelia oveľa viac cestujú verejnou dopravou a na bicykli.

Južné Tirolsko je nepochybne nádhernou krajinou, ktorú sa oplatí vidieť. Určite by sme si ju však nevedeli užiť bez toho, aby neposkytovala kvalitné služby, upravené mestá, príjemné ubytovanie a skvelú gastronómiu. Keď to dokázali Taliani, prečo by sme to nedokázali aj u nás?

(Autor je členom iniciatívy Bratislava INAK a bývalým poradcom primátora Bratislavy)

PS: Nájdite aspoň jeden rozdiel:

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?