Elektrobusy v Bratislave. Sci-fi?

Autor: Michal Feik | 2.4.2014 o 15:27 | Karma článku: 9,71 | Prečítané:  1120x

Vrčiace motory, kúdole výfukových plynov, ale aj neustále rastúce ceny pohonných hmôt a s tým spojené vysoké náklady na prevádzku a údržbu autobusov MHD. Nemožno sa preto čudovať, že v mysliach väčšiny z nás je potom autobus ekvivalentom smradľavého, neefektívneho a zastaraného typu dopravy. V posledných rokoch sa začína uvažovať o nahradení dieselových motorov inými alternatívami – plyn, hybrid, ale čoraz viac aj elektrina. Sú elektrobusy v bratislavskej MHD utópia? Vyskúšal som.

Minulý rok sme robili prieskum medzi obyvateľmi zameraného na kvalitu bratislavskej MHD. Okrem iného sme im položili jednoduchú otázku, aký spôsob dopravy je ekologickejší: autobus alebo auto? V odpovediach väčšiny laikov zaznela jednoznačná odpoveď: AUTO. (Ani zďaleka to nie je pravda, jeden autobus vyprodukuje toľko emisií ako tridsať áut, pritom odvezie neraz až 100-krát viac ľudí ako jedno auto). Skresleným predstavám sa nemožno čudovať. V mysliach väčšiny z nás ešte nevymizla spomienka na dymiace harmonikové Ikarusy. Tie už v Bratislave síce nejazdia a nahradili ich modernejšie aj ekologickejšie busy, avšak problém stále ostal: zvyšujúca sa cena nafty, vysoké náklady na opravu a údržbu, hluk, emisie škodlivých plynov. Za posledných 10 rokov cena dieselového paliva rástla ročne vo svete priemerne o 10 %, LPG o 11%, benzín o 8%, ale cena elektriny len o 1,5% ročne.

elektrobusy_01.jpg elektrobusy_02.jpg

Elektrobus prejde 250 km a šetrí 75% nákladov

Keď som prvý krát počul o tom, že by dieselové motory v autobusoch mohli byť nahradené elektromotormi, ako prvá mi napadla otázka – aký môže byť dojazd takéhoto autobusu? Mizerný, pomyslel som si. Na vlastné oči som sa však presvedčil, že sa mýlim. Tento týždeň som bol v Londýne vyskúšať elektrobusy čínskeho výrobcu BYD (Build Your Dreams), ktoré londýnsky dopravný podnik zaradil najprv do testovacej a začiatkom tohto roka už aj do normálnej premávky.

Výsledky testov v riadnej mestskej doprave sú mimoriadne zaujímavé. Vozidlo je schopné na jedno nabitie prejsť až 250 kilometrov, batéria sa kompletne dobije za 5-6 hodín a v bežnej premávke vystačí na celý deň (nie je teda potrebné ju počas dňa dobíjať). Obstarávacia cena takéhoto vozidla je síce dvakrát vyššia ako cena kapacitne porovnateľného autobusu na dieselový pohon, avšak len na cene paliva sa investícia vráti už po štyroch rokoch a počas 12-ročnej prevádzky sa ušetrí skoro polovica nákladov. Nehovoriac o tom, že elektrobus je z princípu svojej konštrukcie oveľa jednoduchší na údržbu a kazí sa výrazne menej ako štandardný. Chýba totiž prevodovka, spojka, rozvodovka a s tým súvisiace systémy ako chladenie a mazanie. Pritom práve v týchto komponentoch vzniká na vozidlách až 70 percent porúch. Náklady elektrobusov v Londýne sú o 75% nižšie ako náklady dieselové autobusov.

elektrobusy_03.jpg elektrobusy_04.jpg

Desať tisíc nabíjacích cyklov

Kým účinnosť spaľovacieho motora sa pohybuje okolo 40%, elektromotoru dosahujú hodnoty až do 90%. To preto, že spaľovací motor premieňa palivo na teplo a až potom na pohyb. Inak povedané, vozíme na žhavičoch. Elektromotor je skoro bezhlučný, neprodukuje škodlivé plyny, má perfektnú akceleráciu a vynikajúco sa s ním jazdí napríklad do kopcov.

Najväčším problémom elektrovozidiel je akumulátor. Čínska fabrika BYD (táto firma sa pôvodne špecializovala na vývoj akumulátorov) v tomto odvetví doslova šokovala: akumulátory umiestnené v ich vozidlách vydržia 10 tisíc nabíjacích cyklov a vďaka svojej kapacite umožňujú autobusu dojazd až 250 kilometrov, čo hravo stačí do bežnej premávky mestskej dopravy. Aj po desiatich rokoch výrobca garantuje ešte 70 percent kapacity batérie.

1-London.jpg 4-Barcelona.JPG
Prevádzkovanie vozidiel v Londýne a v Barcelone. Foto: BYD

Vozidlá bez prevodovky sú takmer bezporuchové

Nasadenie elektrobusov do vozového parku dopravného podniku vôbec nemusí byť sci-fi. Pozitívne skúsenosti v testovacej premávke zaznamenali okrem Londýna aj ďalšie mestá– Budapešť, Kodaň, Varšava, Gdańsk či Salzburg. Všade sa potvrdili výborné vlastnosti akumulátorov, bezhlučnosť vozidiel, veľký krútiaci moment elektromotora (pri rozbehu aj do kopcov), spokojnosť šoférov aj pasažierov a nulová produkcia emisií. Len pre zaujímavosť, v Tel Avive elektrobusy najazdili v mestskej doprave už 14 tisíc kilometrov, odviezli 11 tisíc pasažierov a zaznamenali len jednu jedinú poruchu. Mechanici v Dopravnom podniku Bratislavy by si takúto prevádzku snáď ani nevedeli predstaviť.

6-Budapest.jpg 10-Salzburg.JPG
Elektrobusy zvládajú zimu (Budapešť) aj horské podmienky (Salzburg). Foto: BYD

Riešenie pre Bratislavu - trolejo/elektrobus

Bratislava má oproti iným mestám jednu obrovskú výhodu: relatívne hustú sieť trolejbusových vedení. Na rozdiel od mnohých iných miest, ktoré trolejbusy postupne zlikvidovali, sme skôr pozitívnou raritou a ostatní nám len ticho závidia (aspoň v niečom je Bratislava svetová špička). Vďaka tomuto faktu by sa dala konštrukcia elektrobusov modifikovať tak, že by sa dali dobíjať aj počas jazdy cez zberače. Tam, kde existuje sieť trolejov (a stále sa rozširuje), by takýto bus jazdil ako trolejbus a ďalej ako elektrobus. Vďaka tejto úprave by namiesto troch akumulátorov mohol stačiť aj jeden s dojazdom povedzme 80 kilometrov. Cena elektrobusu by tak mohla klesnúť aj o tretinu. A to už by bolo mimoriadne atraktívne (pre porovnanie: ak bežný dieselový autobus stojí povedzme 150 tisíc eur, elektrobus 300-400 tisíc eur, takýto hybridný elektrobus/trolejbus by mohol vyjsť cca 200 tisíc eur).

Londýn v záujme znižovania emisií v posledných rokoch nasadil do premávky stovky hybridných autobusov. Bratislava by túto relatívne problematickú technológiu mohla preskočiť a nasadiť rovno motory na výlučne elektrický pohon. Ak všetko pôjde dobre, v lete si trojdverový elektrobus budeme môcť vyskúšať aj v Bratislave.

Budúcnosť nemusí byť tak ďaleko ako sa zdá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?