reklama

Ako môžu občania rozhodnúť o mestských financiách

Bratislava pred tromi rokmi zaviedla spoluúčasť obyvateľov na rozhodovaní o mestských financiách. Je to aj odpoveď na súčasný systém, v ktorom sa rozhodovanie občanov väčšinou začína a končí voľbami. Raz za štyri roky musíme čo najpresnejšie identifikovať najvhodnejšieho kandidáta na poslanca, ktorý bude 1460 dní čo najvernejšie kopírovať názory a postoje občanov k jednotlivým témam diania v štáte, regióne či meste. O rozpočte nehovoriac. Nemožné? Ak nie úplne, tak takmer nemožné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Azda najdôležitejším nástrojom ako možno ovplyvňovať dianie vo svojom okolí, je rozpočet. Doňho sa premietajú všetky programové priority. Na úrovni mesta sa rozhoduje o doprave, životnom prostredí, čistote, bezpečnosti, sociálnych službách či vzdelávaní a športe. Rozpočet schvaľujú poslanci mestského zastupiteľstva na návrh primátora. Ako však môžu o rozpočte rozhodovať občania? Jednoducho: väčšinou dosť zložito. Ale takmer nijako. Ideálne, ak si zvolíte svojho poslanca, ktorý pozorne počúva vaše návrhy. Ak ale nepočúva (prípadne vy nič nehovoríte), neostáva nič iné, ako spoľahnúť sa, že zastupitelia budú k rozpočtu pristupovať so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak však chcete pri vašom dome vybudovať detské ihrisko, zasadiť stromy alebo zriadiť novú zastávku MHD, musíte si nájsť niekoho, kto to v zastupiteľstve pretlačí.

Tu narážame na limity, ktoré zastupiteľská demokracia pri rozhodovaní o mestských peniazoch prináša. Kopíruje rozpočet dostatočne potreby občanov? Ako možno rozhodnúť o tom, ktorý návrh je pre občanov dôležitejší? Na základe čoho sa prikloniť k niektorému z návrhov, keď dobre vieme, že objem finančných prostriedkov mesta je obmedzený? Ako identifikovať neefektívne projekty? Ako eliminovať vplyv lobistických skupín alebo záujmových zoskupení? Dá sa zabrániť výmenným obchodom, v ktorých jedna časť poslancov podporí druhú skupinu v jednej veci ak tá druhá podporí prvú v inej veci?

Participatívny rozpočet

Jednou z možností, ako tieto načrtnuté problémy aspoň čiastočne vyriešiť, je tzv. participatívny rozpočet. Inak povedané, vytvoriť systém rozhodovania za priamej účasti občanov. Myšlienka participatívneho rozpočtu vznikla v brazílskom meste Porto Alegre v 80-tych rokoch 20. storočia v dôsledku dlhodobého sociálno-historického vývoja vplývajúceho na politiku v mestách, počas ktorej dochádzalo k čoraz hlbšej exklúzii celých skupín obyvateľstva, predovšetkým sociálnej. Zhoršovali sa celkové podmienky života v meste, či už ide o bezpečnosť, likvidáciu občianskych zariadení, zelene či údržbu infraštruktúry. Obyvatelia nadobudli pocit, že politici dávajú peniaze do nesprávnych vecí. Z tohto dôvodu sa rozhodli vziať rozhodovanie do svojich rúk a kompletne „prekopať“ štruktúru mestského rozpočtu. Výdavky začali smerovať do sociálnej oblasti a zvyšovania kvality života pre radových občanov. Odvtedy sa myšlienka participatívneho rozpočtu ujala aj v iných kútoch sveta. Participatívny rozpočet sa dnes realizuje v rozličných podobách vo viac než troch tisíckach samospráv na celom svete. Je agendou programu OSN pre ľudské sídla, ktorý ho definuje ako „mechanizmus (alebo proces), pomocou ktorého sa obyvateľstvo rozhoduje alebo podieľa na rozhodovaní o tom, kam smerujú všetky alebo časť dostupných verejných zdrojov".

V Bratislave s myšlienkou participatívneho rozpočtu prišlo v roku 2010 občianske združenie Utopia. Oficiálnou súčasťou mestského rozpočtu sa tento mechanizmus stal v roku 2012, kedy bolo na projekty vyčlenených spolu 30 tisíc eur, v roku 2013 to bolo 46 tisíc eur. Obyvatelia mali možnosť prísť s nápadmi, o ktorých sa neskôr hlasovalo. Takto vznikli viaceré inovatívne a veľmi zaujímavé projekty ako napríklad rekonštrukcia bývalého opusteného kina Zora v Trnávke, výsadba stromov na Račianskej ulici, podpora vybudovania komunitnej záhrady a verejného kompostoviska v Rači, zakúpenie náradia pre Zelenú hliadku, ktorá čistí mesto od čiernych skládok či vytvorenie komunitného centra generácií. Projekty boli realizované za výraznej účasti dobrovoľníkov.

Ako vyvodiť zodpovednosť voči občanovi, ak rozhodne zle

Existencia participatívneho rozpočtu vyvolala vo verejnosti, ale aj medzi poslancami zastupiteľstva množstvo otáznikov a úvah. Azda najčastejšie vznikala otázka, či nejde o novú grantovú schému, v ktorej si občania sami sebe prideľujú peniaze. Nie. Občania síce hlasujú o použití financií, avšak realizáciu zabezpečuje samospráva, ktorá obstaráva všetky tovary a služby a zároveň uhrádza faktúry priamo dodávateľovi. Občania nedostávajú žiadne peniaze.

Iná, mimoriadne častá úvaha bola, ako možno vyvodiť zodpovednosť voči občanom, ak sa rozhodnú pri hlasovaní o rozpočte zle. Veď predsa právomoc rozhodovať o mestských peniazoch majú poslanci, ktorí majú na to legitimitu získanú vo voľbách. Nuž, v tomto prípade ide o hlboké nepochopenie podstaty demokracie, kde moc pochádza od občanov. Rovnako ako nemožno vyvodiť zodpovednosť voči voličom ak sa rozhodnú „zle“ vo voľbách, nemožno im vyčítať ani prípadné „zlé“ rozhodnutie o mestských financiách.

V začiatkoch participatívneho rozpočtu sme sa mohli stretnúť aj s nasledovným výrokom, ktorý zaznel na rokovaní Mestského zastupiteľstva: „Ja sa nepotrebujem pýtať občanov, kam majú ísť peniaze, ja to viem. A ja sa nebojím rozhodovať v mene občanov!“ Nuž, takto asi nie. Poslanci by sa mali občanov pravidelne pýtať a je ideálne, ak sa občania zaujímajú o dianie okolo seba.

Účasť občanov na rozhodovaní prináša vyššiu kvalitu, efektivitu aj transparentnosť

Dnes už sme, myslím, niekde inde. Aj keď predstavy o tom, ako by mal participatívny rozpočet fungovať, sa rôznia a mnohé občanmi navrhované projekty sa čiastočne alebo vôbec nezrealizovali, Bratislavčania v týchto dňoch znovu rozhodujú o tom, kam nasmerovať financie v roku 2014. Stále sa boríme s dilemou ako celý tento proces uchopiť. V Petržalke úradníci navrhli pár projektov, o ktorých potom občania hlasujú. V Novom Meste starosta vyčlenil na miestnom úrade ľudí aj kanceláriu a rozhodovacia právomoc smeruje do tzv. komunít. Myšlienka participatívneho rozpočtu sa postupne rozbieha aj v Ružomberku či Banskej Bystrici. Na úrovni hlavného mesta mali prvé tri roky rozhodovaciu právomoc v rukách najmä komunity. Tento rok sa realizujú tzv. zadania projektov; v rámci Burzy nápadov samospráva v spolupráci s občanmi a združeniami vyzbierala takmer dve stovky návrhov a nápadov od občanov, ktoré spracovali odborné útvary magistrátu, odhadli rozpočet a v týchto dňoch o nich prebieha hlasovanie. Návrhy obyvateľov smerujú najviac do dopravy a životného prostredia. Ľudia v meste pociťujú nedostatok zelene, trápi ich čistota, nedostatok lavičiek, kvalita MHD či málo cyklotrás a zlý stav chodníkov. O tom, ktoré návrhy sa nakoniec zrealizujú, rozhodne hlasovanie.

Aj keď participatívny rozpočet vyvoláva množstvo otáznikov a pochybností (ako každý nový projekt), vo svojej podstate môže pomôcť vytvoriť nový vzťah medzi zastupiteľstvom a občanmi. To v praxi znamená zvyšovanie záujmu o veci verejné, podporovanie aktívneho občianskeho prístupu a presmerovanie verejných zdrojov na projekty, ktoré sú prioritou pre samotných obyvateľov mesta. Dobré nastavenie celého procesu znamená aj postupné zvyšovanie transparentnosti mestskej správy, odstraňovanie korupcie a vonkajších vplyvov, ktoré sú v rozpore so záujmami obyvateľov.

Hlasovanie o zadaniach projektov na rok 2014 >>
http://www.bratislava.sk/vismo/formulare2.asp?u=700000&id_org=700000&id_f=908

Hlasovanie o prioritách a odporúčaniach >>
http://www.bratislava.sk/vismo/formulare2.asp?u=700000&id_org=700000&id_f=909 [/content>

Michal Feik

Michal Feik

Bloger 
  • Počet článkov:  88
  •  | 
  • Páči sa:  246x

Propagujem zdravý životný štýl od ekologickej dopravy až po zdravé potraviny. Chodím po svete s otvorenými očami, hľadám inšpirácie a snažím sa ich pretaviť do bežného života aj u nás. Venujem sa najmä komunikácii s médiami a marketingu. Zoznam autorových rubrík:  Zdravé potravinyKultúraCyklodopravaŽivotné prostredieDopravaNázoryCestovanieSamosprávaSpoločnosť

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu