Participatívny rozpočet: Ako ovplyvňovať mestské financie

Autor: Michal Feik | 17.10.2012 o 9:09 | (upravené 17.10.2012 o 10:38) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  791x

O peniaze ide vždy až v prvom rade. To platí aj o bratislavských mestských financiách, ktorých nedostatok sa skloňuje veľmi často. Zatvorený tunel, odstavená električková trať na hlavnú stanicu, špina na uliciach, nevoňavá MHD či odpadky na trávnikoch... Tieto sťažnosti počúvame akosi veľmi často a je potrebné si položiť otázku kam idú mestské peniaze keď na takéto dôležité veci ostáva len pramálo? Kto o tom rozhoduje a ako to možno ovplyvniť?

Mesto Bratislava hospodári s rozpočtom približne 194 miliónov eur. Najviac peňazí ide na dopravu a komunikácie (62 mil.), na vzdelávanie (42 mil.) či životné prostredie (35 mil.). Príjmy sú síce naplánované na 225 miliónov eur, prebytok však neostáva na investície a rozvoj mesta, ale musí byť použitý na splácanie dlhov. Aj tam sa skrýva odpoveď prečo musí magistrát redukovať výdavky (dokonca aj na bežný chod mesta) a prečo neostáva dostatok financií na dôležité priority. Ďurkovského dlh sa vyštveral do výšky závratných 221 miliónov eur a mesto muselo okresať až 22 percent svojich výdavkov, čo je šetrenie, ktoré nemá obdobu. O to viac je potrebné, aby boli financie vynakladané účelne (aj pod kontrolou obyvateľov). Možnosť vstúpiť do procesu tvorby rozpočtu dáva projekt participatívneho rozpočtu.

Myšlienka participatívneho rozpočtu vznikla v brazílskom meste Porto Alegre v 80-tych rokoch 20. storočia v dôsledku dlhodobého sociálno-historického vývoja vplývajúceho na politiku v mestách, počas ktorej dochádzalo k čoraz hlbšej exklúzii celých skupín obyvateľstva, predovšetkým sociálnej. Ruka v ruke s tým sa prirodzene zhoršovali celkové podmienky života v meste, či už ide o kriminalitu, gentrifikáciu, likvidáciu občianskych zariadení, zelene, údržbu infraštruktúry a vzťah k histórii. Obyvatelia vtedy participatívnou formou zásadným spôsobom reštrukturalizovali mestské výdavky na priority, ktoré považovali za dôležité.

Princíp participatívneho rozpočtu umožňuje obyvateľom mesta podieľať sa na tvorbe a spolurozhodovať o použití časti mestských financií. Občania tak nielen volia poslancov mestského zastupiteľstva, ale sú priamo vtiahnutí do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa svojho mesta či mestskej štvrte.

Participatívny rozpočet dnes úspešne uplatňuje vo viac ako 1200 samospráv, a je zavedený aj v mnohých európskych mestách (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Anglicko, Holandsko...). Formy participatívneho rozpočtu sa prípad od prípadu menia podľa toho, aké sú domáce právne podmienky, aké sú potreby a aký je tlak verejnosti.

Bratislava je prvé mesto na Slovensku, ktoré v roku 2011 spustilo pilotný projekt participatívneho rozpočtu, do ktorého sa môže zapojiť každý obyvateľ nášho mesta. Na pilotný projekt bolo vyčlenených 15 tisíc eur, ktoré mesto získalo sponzorsky. Na rok 2012 bolo na participatívny rozpočet v mestskom rozpočte vyčlenených 30 tisíc eur, ktoré už oficiálne schválilo Mestské zastupiteľstvo.

Zapojiť sa môže každý


Základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov rozpočtu samotnými občanmi tvoria tzv. tematické komunity (v súčasnosti fungujú seniori, juniori, zelené mesto, open data a doprava). Tieto komunity diskutujú o kľúčových problémoch mesta a navrhujú priority a konkrétne alokácie mestských financií. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávajú návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutujú o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovávajú projekty, čím sa uchádzajú o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa môže ktokoľvek.

Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu je možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebieha Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom je pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebiehajú  paralelne aj verejné diskusné fóra, na ktorých sa rovnako dá vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky majú možnosť zapojiť sa aj do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach.

Realizáciu participatívnych projektov zabezpečuje mesto Bratislava v spolupráci s aktívnymi občanmi. Všetky obstarávania, objednávky a nákupy tovarov a služieb realizuje mesto v súlade s pravidlami a legislatívou o obstarávaní.

Medzi podporenými alokáciami (projektmi) v roku 2011 a 2012 možno nájsť Komunitné centrum generácií, ktoré funguje na Karpatskej ulici v bývalej Ymce, projekt Zelená hliadka (teda podpora občianskej iniciatívy Bratislava proti nelegálnym skládkam, ktorá systematicky čistí mesto od odpadu), sprevádzkovanie bývalého kina ZORA v Trnávke a jeho premenu na kultúrne a spoločenské centrum. Sú tam však aj ďalšie zaujímavé projekty ako kompostovanie, komunitné záhrady či mapovanie plavární v Bratislave a cykloprojekty, o ktorých rozhodli priamo obyvatelia Bratislavy.

V súčasnosti sa nachádza projekt participatívneho rozpočtu vo fáze návrhov konkrétnych priorít a projektov na rok 2013. Uzávierka je 29. októbra, ich verejná prezentácia sa uskutoční 30. októbra, kedy budú zverejnené na internetovej stránke pr.bratislava.sk a bude možné o nich hlasovať. Záverečné zvažovania (alebo aj deliberácia) sa uskutoční 8. novembra, kde zástupcovia komunít odsúhlasia zoznam a poradie konkrétnych projektov (alokácií), ktoré pôjdu na schválenie poslancom Mestského zastupiteľstva v decembri.

Komunitné centrum ZORA
Bývalé kino Zora (predtým)

Komunitné centrum ZORA
Komunitné centrum Zora - vzhľad dvora po vyčistení


Komunitné centrum ZORA
Zora - čistenie okolia

Komunitné centrum ZORA
Zora - rekonštrukcia interiéru

Zelená hliadka
Zelená hliadka - upratovanie okolia cyklotrasy pod Prístavným mostom

Zelená hliadka
Zelená hliadka - upratovanie okolia cyklotrasy pod Prístavným mostom

Zelená hliadka
Zelená hliadka - upratovanie v priestoroch nedokončeného
depa bratislavského metra

Zelená hliadka
Zelená hliadka - upratovanie v priestoroch nedokončeného
depa bratislavského metra

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?