Dočerta s tými cyklistami a električkami!

No výborne, autobus. Ešte Ty tu blokuj premávku na úzkej ulici. Cez tú veľkú červenú kraksňu vôbec nevidím na situáciu predomnou. Hmmmm... V tom ľavom pruhu takmer nikto nestojí. Odbočuje sa síce z neho doľava a ja potrebujem ísť doprava, ale nevadí, aspoň všetkých predbehnem. Super, vyšlo to! Oranžová, to ešte stíham. No dobre, tak nebola to celkom oranžová, ale už trošku červená. Somár, čo trúbiš?! No a čo že si na hlavnej? Nevidíš, že sa ponáhľam? Ešte aj električka tu na mňa zvoní. To ako sa má človek sústrediť na šoférovanie v tomto chaose? Dočerta, aj cyklista sa tu motá. Že sa mu chce v takomto teple bez klímy. Ale aspoň má pekný klobúk, keď už sa chudák musí takto potiť. Asi nemá peniaze na auto. Aj takí sú.

Prečo sa tie autá vôbec nehýbu? No jasné, nejaký inteligentný dopravný inžinier nevie navrhovať svetelné križovatky. Pri železničnej stanici Vinohrady je zelená sotva 15 sekúnd. Veď to stihne prejsť sotva päť áut na jeden cyklus. Dočerta, zase tá zvoniaca električka a ešte aj kopec chodcov tu prebehuje len tak mirnix-dirnix cez cestu. 7:50. Paráda, prešiel som 1800 metrov za dvadsať minút! To je neuveriteľných 5,4 kilometra za hodinu. Akože to sa nevedia tí exoti za volantom trošku pohnúť?

Zváračský ústav. Ďalšia zápcha. Dokelu, to kde sa tu nabralo toľko áut? Kým prejdú všetci cez križovatku, tak to tu môžem stráviť aj mladosť. Zase tá veľká červená zvoniaca haraburda zo sedemdesiatych rokov. Keby len jedna, kým tu zabíjam svoj drahocenný čas, tak ich prešlo presne sedem! Akože nás tu čaká v zápche minimálne päťdesiat áut a tie haraburdy majú osobitnú trať? To načo? Namiesto koľají by sa tam vošli ešte dva pruhy.

To snáď nie! Havária??? No mňa úplne klepne, už som mal byť desať minút na stretnutí. Veď Google Maps mi napísali, že cesta má trvať 12 minút. To môžem ísť rovno pešo. No aha, tamten frajer na bavoráku to už šupuje po chodníku. Haha, ďaleko sa nedostal, na chodníku parkuje nejaký debil. Výborne, havária obídená, no jasné, dvaja cezpoľní v hlavnom meste sa ťukli. Keď nevedia jazdiť, nech sem nelezú. Už len Bajkalská a som takmer na mieste. No dobre, ešte teda dve svetelné križovatky. Úplne zbytočné zdržanie, zase sa tu motajú cez cestu chodci. Aha, ďalší cyklista! Drzák jeden drzý, obieha tu všetkých, dobreže mi neodrapil spätné zrkadielko. Nech si láskavo jazdí po hrádzi a nie medzi autami! Ešte niekto kvôli nemu nabúra.

Business centrum Apollo. Tááák a som tu. Konečne! Už len zaparkovať. Drobný detailík, len kde? Podzemná garáž je spoplatnená, ani mi nenapadne týmto developerským vydriduchom platiť. Dosť že dám dvacku za tankovanie za týždeň. Za posledné tri roky išiel benzín hore z jedného eura na 1,6. Čo kradnem? Aha, tam na tráve je ešte voľné. Do prčíc, obrubník! Asi som si trošku škrkol spodok auta, ale parkujem! No fajn, tuším som stúpil rovno do blata. To tu niekto nevie vybudovať normálne parkovisko? No nič, aj tak bol už ten oblek špinavý. Mobil. Zvoní. „Áno, už som zaparkoval. Prepáčte, ale bola strašná zápcha a nejaká havária kúsok od Polusu.“ Len sa nepoondi, že ma čakáš už pol hodinu! Že som sa dal na toto stretnutie vôbec nahovoriť, má to byť nejaký finančák. Som mohol v kľude ešte spať. Určite bude chcieť optimalizovať moje financie. Zase ten chlapík v klobúku čo som ho videl na bicykli ešte v Krasňanoch. Prečo na mňa máva? Aha, to bude asi ten finančák, čo sa mám s ním stretnúť. No to je náhodička!

Ja to kašlem tieto ranné zápchy. Ešteže večer končím až o ôsmej, to už skoro nikto nejazdí. Á, sakra, zabudol som si v tom zhone v aute peňaženku a všetky doklady. Pekný deň sa môže začať!