Zelená (cyklo)doprava v Bratislave dostala zelenú

Autor: Michal Feik | 19.12.2011 o 9:09 | Karma článku: 6,81 | Prečítané:  1269x

Výrazný nárast finančných prostriedkov na podporu cyklistickej dopravy v hlavnom meste Slovenska. To je výsledok hlasovania poslancov o rozpočte Bratislavy na rok 2012. Na rozvoj alternatívnej dopravy tak budúci rok pôjde rekordných 491-tisíc eur.

Cyklotrasa na Košickej uliciCyklotrasa na Košickej uliciMichal Feik

Cestovanie na bicykli je lacnejšie, zdravšie a často krát aj rýchlejšie. Netreba hľadať parkovacie miesta, míňať nemalé sumy na údržbu dopravného prostriedku ani platiť vysoké poistky. Napriek tomu denne prichádza z okolitých obcí do Bratislavy viac ako 200 tisíc vozidiel. Ak k tomu pripočítame ďalších minimálne 100 tisíc áut, ktorými sa Bratislavčania dopravujú do práce, nemožno sa čudovať, že ulice mesta sú prepchaté plechovými škatuľami, ktorých priemerná rýchlosť je na úrovni koča z 18. storočia.

Keď sme v máji tohto roku začali diskutovať o riešení dopravy v metropole Slovenska, jednoznačne sme sa zhodli na tom, že to nie je možné bez toho, aby sme nezvýšili podiel cyklistov na celkom objeme dopravy. Žiaľ, rozvoj dopravy za uplynulé desaťročia takmer absolútne preferoval individuálnu automobilovú dopravu, čo dnes dospelo do saturovaného stavu, kedy sa ulice už nedajú nafúknuť a rozširovať počet pruhov pre autá nieto kam. Okrem toho sa dá takmer jednoznačne skonštatovať, že cyklotrasy v meste jednoducho nie sú. Áno, existuje asi sto kilometrov cyklotrás na dunajskej hrádzi, v lesoch či pri Devíne, prepraviť sa bezpečne do práce na bicykli z mestskej časti do centra je ale takmer nemožné.

Rozpočet mesta na rozvoj cyklodopravy na rok 2011 pôvodne začínal s veľkou nulou. V máji bola zriadená Komisia mesta pre cyklistickú dopravu, ktorej cieľom je na úrovni mesta koncepčne riešiť rozvoj cyklistickej dopravy. Na základe jej podnetu a podpore primátora schválili poslanci návrh zvýšiť túto čiastku na 31,5 tisíca eur.

Brzda cyklodopravy: nielen peniaze, ale aj rozmýšľanie

Ako sa v priebehu roka ukázalo, problémom rozvoja cyklodopravy v Bratislave nie je len nedostatok finančných prostriedkov. Jej brzdou bol (a ešte stále je) konzervatívny prístup k doprave vôbec. U kompetentných orgánov (hlavne u Krajského dopravného inšpektorátu) prevládal názor, že cyklotrasy patria mimo cesty, ale aj mimo chodníka. Kam ale možno v centre a v širšom centre umiestniť naraz chodník, cestu, cyklotrasu a ešte aj nechať voľné miesto pre parkujúce autá? Samozrejme, že prakticky nikam.

Tri mesiace trvalo presviedčanie kompetentných, že cyklotrasu je možné umiestniť aj do existujúcej komunikácie. Na Viedenskej ceste Dopravný inšpektorát pôvodne trval na fyzickom oddelení cyklistov a áut formou tzv. klemfixov. Predbežný finančný odhad takéhoto riešenia sa však vyšplhal do výšky 80 tisíc eur, čo niekoľkonásobne prevyšovalo všetky možnosti mestského rozpočtu (nehovoriac o ne/zmyselnosti takéhoto riešenia). Nakoniec bol schválený variant, ktorý je už dnes zrealizovaný na prvom úseku od Aušpicu k Novému mostu, teda cyklistický dvojpruh pri protipovodňovom múre a jednosmerka pre autá smerom k Starému mostu.

Ešte viac presviedčania (a aj čiastočne nepochopenia) vyvolal úsek cyklotrasy na Košickej ulici. Tam sme zvolili vedenie cyklotrasy priamo v existujúcej cestnej komunikácii. Riešenie spočívalo v rozdelení existujúcich dvoch pruhov v každom smere na tri: ľavá časť cesty v šírke tri metre pre autá a autobusy, stredný pás pre cyklistov (1,5 m) a pravá časť pre parkujúce autá (2 m). Spomenul som nepochopenie aj preto, že občianske združenie Cyklokoalícia poukázalo na to, že údajne ide o nebezpečné riešenie, pretože od parkujúcich je malý odstup. Na jar sa čiastočne vyrieši aj tento problém posunutím parkujúcich vozidiel smerom doprava, čím vznikne ešte väčší odstup. Treba si však uvedomiť, že takýchto riešení bude v budúcnosti Bratislava potrebovať ešte veľmi veľa a čakajú nás úseky, kde si takýto komfort a bezpečný odstup kvôli priestorovým možnostiam nebudeme ani zďaleka môcť dovoliť. Šoféri si jednoducho budú musieť zvyknúť na to, že prv než otvoria dvere na aute, budú sa musieť pozrieť do spätného zrkadla, nielen či nejde zozadu nielen iné vozidlo, ale aj či sa tam nenachádza cyklista.

Boj s konzervatívnym uvažovaním sme zažili aj pri osádzaní cyklostojanov v Starom meste. Človeku by ani len vo sne nenapadlo, že by niekto mohol mať výhrady voči tomu, aby vznikli v centre miesta pre parkovanie bicyklov. Nuž, mohol. Krajský pamiatkový úrad svoje zamietavé stanovisko odôvodnil „vnášaním cudzorodých prvkov do historického centra“. Bilboardy, reklamné stojany, divotvorné nadstavby, protitankové zátarasy a more stĺpikov, to je zrejme v poriadku, cyklostojany ale nie. Nakoniec sme však presvedčili a v novembri sa začali osádzať prvé komfortné stojany.

2012: rok cyklodopravy v meste

Takmer pol milióna eur, to je suma, ktorá pôjde na rozvoj cyklodopravy v meste na budúci rok. Za posledné roky je to najvyššia suma, ktorú sa podarilo vybojovať za ekologickú dopravu v metropole Slovenska. Za ňu sa dajú dokončiť rozpracované projekty z tohto roka (Košická, Pribinova, Viedenská cesta), ale aj začať nové úseky (nábrežie Dunaja v Starom meste) a postupne začať prepájať mestské častí s centrom.

Zdá sa, že doteraz nikdy nebola možnosť vedenia cyklotrasy cez ostrov Sihoť taká reálna ako dnes. Bola vytvorená pracovná skupina zložená zo zástupcov magistrátu, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a Ministerstva životného prostredia, ktorá sa už dvakrát stretla a dohodla sa na konkrétnych krokoch.

Častokrát sa stretávam s názorom, že v Bratislave cyklotrasy nieto kde budovať. Nie je tomu tak. Máme zbytočne široké pruhy pre autá, kde sa pohodlne vojdú aj cyklististi, máme nemálo jednosmerných ulíc, kde môžu cyklisti jazdi v protismere. Iste, niekde bude potrebné zrušiť parkovacie miesta alebo inak obmedziť autá, ale inak to nepôjde. Ak chceme začať koncepčne riešiť problém dopravy, bez preferencie cyklodopravy to jednoducho nepôjde. Zmena sa však musí najprv začať v našich hlavách: je potrebné vystúpiť z domnelého komfortu osobného automobilu a presedlať na dvojkolesovú alternatívu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?